Mlynky/Bratislava
24. júna (TASR) - Gregor Papuček hovorí, že slovenská reč je jeho
osudom a viedla ho celým jeho životom. On svojim životom i dielom
výrazne povzniesol kultúrne dejiny Slovákov v Maďarsku. Literárni
kritici poukazujú na to, že aj vďaka Gregorovi Papučkovi má slovenská
písomná tvorba na území Maďarska "nielen pevné korene, ale aj živé výhonky".
V sobotu 24. júna bude mať Gregor Papuček, básnik, publicista,
prekladateľ a organizátor slovenského literárneho života v Maďarsku, 85
rokov.
Gregor Papuček sa narodil 24. júna 1938 v pilíšskej obci Mlynky
(Pilisszentkereszt), ležiacej 30 kilometrov severne od Budapešti.
Základné vzdelanie získal v budapeštianskej slovenskej škole. Po
maturite na slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe pokračoval v rokoch
1958 - 1961 v štúdiách na vojenskej dôstojníckej škole v Budapešti.
Ako dôstojník diaľkovo študoval slovenčinu na Filozofickej fakulte
budapeštianskej Univerzity Eötvösa Loránda, ktorú ukončil v roku 1984.
Pôvodným povolaním bol vojak, v maďarskej armáde pracoval ako technický
prekladateľ a tlmočník.
Po básnických začiatkoch, básne začal písať už na základnej škole, sa od
konca 50. rokov na dlhší čas odmlčal. Do prúdu slovenského literárneho
života v Maďarsku sa intenzívne zaradil v polovici 70. rokov minulého
storočia, nielen ako tvorca, ale aj svojou mnohostrannou organizátorskou
činnosťou.
Bol zakladateľom a prvým predsedom Literárnej sekcie pri
Masovokomunikačnom výbore Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku (1981
- 1988), neskôr predsedom Združenia slovenských spisovateľov v Maďarsku
(1990 - 1993). Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov a
členom Maďarského zväzu spisovateľov.
V týždenníku Slovákov v Maďarsku dlhé roky viedol rubriku pod názvom
Škola milovníkov literatúry, ktorej cieľom bolo získavať a vychovávať
literárne talenty najmä z radov mládeže. V slovenskej škole v Budapešti
viedol literárny krúžok a bol spoluzakladateľom školského časopisu
Plamienok.
Medzi najvýznamnejšie diela Gregora Papučka patria básnické zbierky
Pilíšske ozveny (1982), Ako mám ďalej žiť (1983), Tvrdé hrudy (1988),
Dozvuky (1994), Nezabúdaj (1998), Dvomi chodníčkami (2002), Na tom našom
nátoni (2009), Úsmevné epitafy (2010), Jesenná (2015) či Hviezdne
nebesá (2017).
Z bohatej tvorby pre deti možno spomenúť knihy veršov Hrajme sa! (1990) a
Konvalinky (2003), z ktorých sú mnohé zhudobnené Zaspievajme si! (2004)
a vyšli aj na CD Zaspievajme si s Debničkou (2007). Do slovenčiny
preložil aj 150 detských básní Sándora Weöresa Keby svet bol drozdom
(1997).
Venuje sa tiež prekladom z maďarskej poézie a z tvorby v Maďarsku
žijúcich národnostných autorov. V publicistickej tvorbe sa zameriava
predovšetkým na problémy slovenskej menšiny.
Pravidelne publikoval napríklad v antológiách (Výhonky - 1978, Fialôčka
fiala - 1980, Chodníky - 1984, Je to? – 1996, Medzi dvoma domovmi -
2008), v zborníkoch (Život a dielo troch..., Veľkí malým), v Ľudových
novinách, v Našom kalendári alebo v časopisoch Budapeštiansky Slovák,
Romboid, Slovenské pohľady či Literárny týždenník.
Je tiež autorom monografie Mlynky a okolie (2000) a Bibliografie
beletristických publikácií slovenských spisovateľov v Maďarsku 1955 -
2002 (2002).
Gregor Papuček, významný predstaviteľ slovenského kultúrneho života u
našich južných susedov, je od roku 2008 nositeľom Radu Bieleho dvojkríža
II. triedy za mimoriadne zásluhy o Slovenskú republiku pri organizovaní
národnostného života Slovákov žijúcich v zahraničí.
0